Najskôr sa už každému podarilo spraviť preklep v názve domény pri ručnom písaní do browseru a dostať sa na doménu zaregistrovanú „typosquatterom“, aby využil preklep k nejakému zisku (typicky reklamy). Artem Dinaburg prezentoval na konferencii Defcon 19 zaujímavú variantu nazvanú bitsquatting.

Bitsquatting je založený na predpoklade, že v počítačoch pripojených k internetu dochádza občas vplyvom tepla, elektromagnetického žiarenia apod. k chybe, ktorá prehodí v pamäti niektorý bit. Takáto bitová chyba nastáva veľmi zriedkavo, preto na „zmysluplné“ využitie sa musí jednať o mimoriadne často dotazovanú doménu.

Dinaburg si zaregistroval niekoľko variant populárnych domén s jedným prehodeným bitom, ktorý je na klávesnici ďaleko od originálneho znaku (napr. mic2osoft.com s prehodeným 7. bitom v znaku ‚r‘, aby sa to jednoduchšie odlíšilo od typosquattingu) a sledoval 7 mesiacov príchodzie dotazy. Za toto obdobie prišlo 52 317 dotazov z 12 949 unikátnych IP adries, čo je dosť malý počet oproti chybám z preklepov. Relatívne nízky počet je očakávateľný kvôli nízkej pravdepodobnosti výskytu bitovej chyby. Nasledujúci graf ilustruje rozloženie počtu spojení od unikátnych IP počas meraného obdobia:

Okrem troch anomálií (označených v grafe A, B, C) je počet IP za deň celkom rovnomerný. Prvé dva extrémy (A, B) podľa autora vznikli chybou cache priamo v infraštruktúre spoločnosti Zynga (tvorca hry Farmville), za posledný (označený C) je zodpovedná proxy alebo DNS resolver spoločný pre menšiu sieť.

Koncept vzbudil miernu nedôveru, pretože je celkom ťažké dokázať, že sa jedná o bitovú chybu a nie o zvláštny preklep alebo aktivitu skriptu, ktorý enumeruje domény. Asi najlepší argument podporujúci Dinaburgove tvrdenie sú rozdiely medzi dotazovanou doménou a HTTP Host hlavičkou: 3 % HTTP spojení na bitsquat domény obsahujú Host hlavičku odpovedajúcu pôvodnej („nebitsquatovej“) doméne, čomu pri typosquattingu nedochádza. Naviac v jeho príkladoch obsahujú bežne HTTP spojenia aj Referer.

Niektoré komentáre namietali, že pri podobných „náhodných“ chybách by neboli schopné počítače pracovať. V skutočnosti si človek takú chybu skôr vôbec nevšimne. Zhodou okolností som asi pred 15 rokmi robil experiment, ako sa PC vysporiada s chybami v RAM. Na starších PC bolo možné preprogramovať cez časovač frekvenciu obnovy pamäte (DRAM refresh). DRAM refresh zaručuje, že pamäť „nevybledne“ (nestratí sa z kondenzátorov náboj). Po znížení frekvencie refreshu trvalo rádovo minúty, než boli chyby človekom viditeľné (refresh je rádovo mikrosekundy až milisekundy). Prvé viditeľné chyby boli zmeny zobrazovaných znakov, logické chyby v aplikáciách a nakoniec pád systému. Podobne Dinaburg zachytil prípady havarujúcich Windows strojov, ktoré odosielali chybové hlásenia na bitsquat domény.

Ďalšie informácie k bitsquattingu sa dajú nájsť v Dinaburgovej prezentácii a článku.

Ondřej Mikle, Laboratoře CZ.NIC